Viac ako polovica všetkých okien nainštalovaných v strednej Európe je z plastu. Dôvodom je predovšetkým ich vynikajúca energetická účinnosť, vysoká kvalita, rozmanitosť farebného prevedenia, ľahká starostlivosť a dlhá životnosť. Vďaka moderným výrobným procesom a štandardom pre recykláciu je v súčasnosti plast materiálom, ktorý maximálne šetrí prírodné zdroje a je ekologický.
Plasty sa dlho nemohli zbaviť negatívneho image. „Plastové“ bolo synonymom pre lacné a nekvalitné. Dnes je situácia opačná. Plasty, a predovšetkým PVC, už dávno patria k najvýznamnejším a najuniverzálnejším materiálom súčasnosti. Využívajú sa všade, od potravinárskeho priemyslu cez výrobu automobilov až po stavebníctvo. Plastové výrobky sú moderné a energeticky úsporné. Plastové okná sa presadzujú aj v súvislosti so stále dôležitejšími environmentálnymi témami. Predstihujú totiž všetky ostatné materiály okenných rámov svojím potenciálom pre úspory energie a pri analýzach ekologickej účinnosti sa umiestňujú na popredných pozíciách. Materiál rámu je 100% recyklovateľný. Vďaka svojej dlhej životnosti a priaznivým nákladom po celú dobu životného cyklu sú dnes plastové okná najtrvalejším riešením pre okná.
Plastové okná ponúkajú celú radu predností a to nielen z ekologického hľadiska, ale aj z hľadiska ekonomického a architektonického. Naše okenné systémy sú príkladom toho, ako je možné spojiť špičkovú technológiu s praktickosťou a elegantným designom. Nestačí, aby okná len šetrili energiu a dobre vyzerali. Moderné okná účinne chránia pred chladom, poveternostnými vplyvmi a hlukom, poskytujú zabezpečenie pred vlámaním, majú priaznivý pomer cena/výkon a tiež vyžadujú len minimálnu starostlivosť a údržbu. Tieto všetky nároky plastové okenné systémy bezo zvyšku spĺňajú.
Prvé pravidlá pre úspory energie potrebné pre vykurovanie vznikli už v 70. Rokoch ako reakcia na ropnú krízu. V roku 1977 začal v Nemecku platiť prvý predpis pre úspory energie na vykurovanie (WSchVO 1977). Len o rok neskôr bol prijatý zákonný podklad pre zvyšovanie účinnosti technológií v podobe predpisu pre vykurovaciu techniku (HeizAnlV 1978).
V nasledujúcom časovom období sa s ohľadom na klimatické zmeny dostávala ochrana klímy stále viac do popredia. Klímu možno účinne chrániť iba vtedy, pokiaľ sú opatrenia konané v globálnom meradle. Európska únia preto vydala v roku 2002 smernicu na zvýšenie energetickej účinnosti stavieb.
V Nemecku bola táto smernica v roku 2002 nahradená predpisom pre úsporu energie (EnEV). Nový zákon na znižovanie celkových energetických nárokov stavieb potom zjednotil predpisy týkajúce sa úspor tepla prostredníctvom predpisu pre vykurovaciu techniku. Predtým sa tepelne-izolačné vlastnosti budovy merali iba prostredníctvom hodnoty k. Od okamžiku, kedy vstúpil do platnosti predpis pre úsporu energie (EnEV), sa požiadavky na vykurovanie budovy počítajú s použitím súčiniteľa prestupu tepla (Link). Vedľa energetických nárokov na vykurovanie a teplú vodu, je potrebné do energetickej bilancie zahrnúť tiež tepelné straty plášťom budovy a vetraním, a naopak tepelné príspevky zo slnečného žiarenia a z elektrických zariadení. Takto možno vyhodnotiť celkové primárne energetické nároky budovy.
Požadovaná úroveň úspory energie bola v posledných rokoch niekoľkokrát ďalej zvyšovaná. Predpis EnEV 2009 znížil limitné hodnoty z roku 2002 približne o 30 % a pre rok 2012 sú predpokladané hodnoty Uw< 0,95.
Ďalšie informácie a brožúry týkajúce sa predpisov pre úsporu energie nájdete na adrese www.enev-online.de
Trojité izolačné sklá sú pri pasívnych domoch už dlhú dobu štandardom. Trojité zasklenie ale prináša pre konvenčné novostavby alebo renovácie niekoľko predností, ktoré by mal každý stavebník zohľadniť pri rozhodovaní o nákupe okien.
Trojité zasklenie vás prekvapí svojimi výhodami:
Všetci to poznáme: V chladných ročných obdobiach vzniká v bezprostrednej blízkosti okien nepríjemné prúdenie chladného vzduchu. V blízkosti okien ľahšie prechladneme a radšej si teda prikúrime. Na naše pohodlie a zdravie ale nemá vplyv len izbová teplota a prúdenie vzduchu, ale tiež povrchová teplota podlahy, stien a okien. Veľký teplotný rozdiel medzi rôznymi povrchmi má za následok, že chladnejšie plochy odoberajú teplo z tých teplejších. Ľudom sa pri kontakte so studenými povrchmi ochladzuje pokožka a majú tak pocit, že je im zima. Ako prúdenie vzduchu, tak aj teplotu povrchov v interiéri možno výrazne ovplyvniť použitím trojitého zasklenia.
Trojité zasklenie má vďaka svojim vysokým tepelne-izolačným hodnotám len minimálne tepelné straty, ktoré výraznou mierou prispievajú k vysokému tepelnému komfortu. Pri trojitom izolačnom skle sú priestory medzi jednotlivými vrstvami vyplnené ušľachtilými plynmi, ktoré nevedú teplo. Vďaka tomu preniká až k vonkajšej vrstve skla len minimálne množstvo tepla a ešte omnoho menej ho uniká von. Zároveň si vnútorná tabula skla udržuje zodpovedajúcu teplotu.
Štúdia vykonaná Inštitútom pre okennú techniku v Rosenheime (ift) sa zaoberala porovnaním dvojitého a trojitého zasklenia pri vonkajšej teplote -10°C a izbovej teplote 20°C a preukázala teplotný rozdiel takmer 9°C. Dvojité izolačné sklo vykazovalo vnútornú povrchovú teplotu 9,5°C, trojité izolačné sklo ale 17,7°C. Malý rozdiel medzi vnútornou povrchovou teplotou a izbovou teplotou a ďalšími povrchovými teplotami v interiéri významne prispieva k pohode a zdraviu obyvateľov bytu. Nevzniká tu žiadne prúdenie vzduchu a na okne sa nezráža kondenzačná voda ani nevytvára námraza.
Pokiaľ teda práve staviate alebo plánujete renováciu, mali by ste uvažovať o použití okien s trojitým zasklením a vykonať porovnanie.